Eros Ramazzotti v Košicach
Je to už veľmi dávno, čo som Erosa počul po prvý raz, bolo to ešte okolo roku 1986, keď som ako 10-ročný počul v rádiu Adesso Tu... pieseň bola skvelá, pamätal som si aj meno speváka, ale potom dlho nič, až po revolúcii v roku 1990 prišla Se Bastasse Una Canzone... a odvtedy sa ho neviem zbavit. Ani nechcem :)
Že príde raz do Košíc, môjho rodného aj súčasného mesta, to som iba dúfal a sníval... Keď som sa to minulý rok dozvedel z internetu, skoro som odpadol a čakal, kedy to bude na ticketportali (kde asi inde,že?)... denne som chodil na stránku a čakal... na jeho stránke som videl, že bude aj v Prahe a bolo mi jasné, že uvidím dva koncerty...
Tak som sa v predvečer 16. Novembra vybral do stovežatej, aby som si na 20-te výročie nežnej revolúcie pozrel koncert speváka, ktorý má sprevádzal od detstva. O2 Aréna bola plná na prasknutie, nakoniec aj Steel Aréna doma v Košiciach... Pražský koncert mal skladbu piesní z novších, ale pravdaže hlavne z osvedčených hitov... Eros patrí medzi to málo spevákov, ktorý bez problémov spieva každú pieseň vo svojej tónine, nepotrebuje pomoc halfplabacku... bez váhania spieva aj bez hudby – jeho špecialita je Fuoco nel fuoco – skrátka pán spevák...
Košické vystúpenie bolo pre mňa naozaj zážitkom, ktorý začal 3 hodiny pred jeho začiatkom. Šiel som autom na koncert, cesta ma zaviedla popri hoteli Hilton, kde som videl niekoľko fotografov (medzi nimi aj bývalých kolegov z novín) a striebornú dodávku. Povedal som si, že niet čo stratiť, tak som vystúpil a chcel som sa opýtať, kedy má asi vyjsť Eros von a ísť do Steel Areny. Lenže, keď som bol pri dodávku, oproti mi šiel on sám. Povedal som mu, „Eros, please, autogram“. Keďže som v ruke zvieral taliansku vlajku, neodolal... Opýtal sa pre koho to je a podpísal ju s venovaním... Medzitým som mu ešte povedal (anglicky), že som bol na jeho koncerte v Prahe, ale že toto je môj domov, preto tu nemôžem chýbať... na to mi povedal „I'll be back“, podal mi ruku a už musel ísť...
Košický koncert bol iný... samého ma to prekvapilo, ale zloženie skladieb bolo iné ako v Prahe. Úvodná pieseň bola samozrejme rovnaká – Appunti E Note, vyplývala z dramaturgie, keď pristál v kontajneri na javisku :) Zvyšok bola zväčša skvelá zmes najväčších hitov s novinkami z už nie tak nového albumu Ali E Radici... Osobne si myslím, že tento koncert bol oveľa uvoľnenejší, v Prahe síce samotné státie fungovalo perfektne, tancovalo a spievalo sa ako o život, ale v Košiciach dokázal roztancovať veľkú časť „sediaceho! hľadiska, ktorá si až do konca nesadlo...
Tu však sa však dokázal Eros natoľko odviazať, že 3 piesne si strihol bez kapely (v Prahe jednu), hral sa s hlasom, tónmi, tempom, zmenil formát na jazz, skrátka, zabával sa tak, ako celá hala. A keď zbadal asi meter odo mňa v úplne prvom rade asi 10 ročné dieťa s privretými očami, ľahol si na pódium a imitoval spánok, ale stále spieval :) ... nakoniec mu venoval svoju šiltovku...
Necelé dve hodiny koncertu bolo bezpochyby fantastickým zážitkom pre každého, kto tam v ten večer bol... svetové popová legenda, ktorá je verná svojmu štýlu, človek, ktorý si nikdy nepotrpel na maniere celebrít, ktorý keď mu odchádzal hlas, tak jednoducho ľudsky dal najavo, že nevládze (na konci už naozaj nevládal s hlasom, ale na výkone to nebolo ani trochu poznať), keď odišiel trubkárovi mikrofón, tak mu pohotovo „požičal“ svoj... tak tento spevák dokázal svojmu medzinárodnému publiku v Košiciach, že jeho 25-ročná úspešná kariéra nie je náhoda...
Mne ostáva len dúfať, že svoj sľub spred Hiltonu, že sa vráti, naplní čo najskôr...
